Začiatok školy a opäť depkařím

Stáva sa to len mne alebo aj vám? ,,Novoročné" depky. Alebo lepšie povedané ,,novoškolskoročné" depky. Možno tento článok píšeš trošičku neskoro, keďže väčšina z vás už má určite za sebou prvé testy či aspoň písomky. Ibaže u mňa to je iné. Musím si prečítať článok na starom blogu o mojom vstupe do 3.ročníka. Určite som ho prežívala nejak podobne. No teraz som maturantka. Vždy sa smejem keď to slovo vidím. Samozrejme si tak nepripadám. Mám však depku, ako obvykle a aby som bola presná už od konca júla rozmýšľam nad blogom. Žeby bolo fajn tu čosi napísať. Tak píšem. Povedala som si,že depresívne články mi idú najlepšie. Respektíve denníčky. Však viete ako. Rada píšem o sebe. Sebec. Drama queen.

Dnes ráno, keď som sedela na záchode, a tu by som sa chvíľu zastavila. Neviem či to bude znieť divne alebo nie, ale som jediná, ktorej to skvele myslí na WC?  Možno preto,že ma tam nič nerozptyľuje. Okrem nerovnomernej bielej čiary čo lemuje kachle. Ale to sa dá prežiť. No ale sedela som si na wécku a začala ma chytať depresia. Asi 20ta odkedy som prešla bránami školy ako štvrtáčka. Potom som sa hlboko zamyslela,ignorujúc tú blbú krivú čiaru, či je to depka zo školy alebo je to existenčná kríza. Včera o polnoci som totiž dočítala jednu skvelú knihu, o ktorej možno napíšem recenziu (určite, že nenapíšem,preto vám proste poviem názov knihy ,,Trón zo skla"). A tá kniha bola tak dobrá,že je možné mať z nej depresie. Ale potom som si spomenula na dnešný rozvrh. 5 hodín. 5 hodín je fajn, hlavne v piatok. Ale čo nie je fajn je dvojhodinovka bioly. A potom telesná tá je fajn, ale zatým nasleduje angličtina a nemčina, kedysi moje obľúbené predmety.

Teraz pre mňa sú skôr utrpením. Na angličtine pri novej mladej učitelke (áno môžeme si oceniť ten moment keď maturantom dali novoprijatú učitelku,ktorá dokopy učila tak 2 roky) som zízala na stránky knihy. Zvyčajne som na angličtine bývala uvoľnená, opretá dozadu a čakajúca kedy budeme o niečom rozprávať. Gramatiku sme síce pri našich učiteľkách nevedeli, a preto ani nevieme, a preto sa teraz potím na RAJke ( rozšírená angličtina v rozsahu 4 hodiny týždenne) kde moji spolužiaci z iných, ale aj z mojej vlastnej triedy len inej skupiny vedia všetko. Z gramatiky. No a tak som sedela na tej angličtine klasickej a normálne som si pripadala ako tupec. To bola asi tá depka. Keby ste sa ma boli opýtali ako sa po anglicky povie jablko nebola by som vám dala žiadnu odpoveď.

Potom prišla nemčina. Ako mňa len mrzí,že sa tomu jazyku nemám kedy venovať. Dokonca ľutujem aj učiteľku. Je svojská, ale vie naučiť. Dokonca by som mohla povedať,že mi bude chýbať. Opäť som sa nejako nevedela vyhrabať z nejakej kukly, v ktorej som bola a nepovedala som súvisle ani jednu vetu. Dúfam,že to bola len depka. Akože keď som kráčala zo školy , all safe and sound , lebo sme Nike dali darček k jej 19tym narodenínám a ja som bola rada, lebo rada rozdávam darčeky a ešte k tomu, sme jej kúpili tú skvelú knihu čo som spomínala vyššie...no ale keď som kráčala zo školy bola som proste rada, že je piatok.Nie preto,žeby som mala náročný deň alebo týždeň.Dokopy som bola v škole 2 dni, ale bol to taký pocit,že chcem ísť domov a buď sa zavrieť na WCku a premýšľať alebo niečo rozbiť alebo len plakať. Namiesto toho som napísala Klaudii správu o tom akú depku mám, a že neviem či je to z knihy alebo zo 4.ročníka alebo toho čo čaká po 4.ročníku. Trebárz to nie je výška ale červené tričko s logom CBAčka. (CBA sú potraviny)

Zase nemyslite si, že som chodiaca pesimistická troska. Docela sa smejem a hodne. Ako v škole. Niekedy sa posťažujem, že to asi neprežijem a trošku o tom polemizujem ,ale potom idem ďalej. Vlastne ja ani neviem z čoho mať a z čoho nemať depku. Doučovania u pána T? T ako Tyran, radšej nezverejňujem ani jeho skutočné začiatočné písmeno. Príjímačky na jednu z najťažších škôl vôbec? (myslím odborovo). Maturita? Každý týždeň min. 2 písomky plus ?? skúšaní? Neviem :DDD

Viem, však, že čo tu teraz píšem článok už som mohla mať vypracovaných 10 otázok minimálne z testovníc. A preto by som mala končiť. Chcela som vám povedať o mojom pláne,ale to zatiaľ nechám. Možno ho rozpíšem zajtra. Možno vám raz napíšem článok o tom ako som sa mala. Možno vám napíšem o krásnom Anglicku a ešte krajšom maličkom prístave. Možno keď tu o tom čosi napíšem, prestanú mi spontánne slziť oči. Je vôbec legálne aby mi mesto, v ktorom som strávila dokopy asi 5 či 4 dni a od jeho návštevy ubehlo už asi 5 mesiacov, tak prirástlo k srdcu? Zakážte to niekto. A možno vám napíšem o červenom tričku a veží z minerálok, alebo o tom koľko krát mi na nohu (hranou, lebo mám šťastie ,och toľko šťastia) spadol pretlak. Alebo o pekných pokojných horách a tichých lesoch, ktorých som bola na chvíľočku súčasťou, alebo o malej bielej izbe kde trávim väčšinu času. Alebo o každom druhom utorku plnom potenia a stresu a o chatoch/volaniach/smskách typu ,,Už ťa vyhodil?" A možno si tu sadnem a budem vám žvaniť o knihe,ktorú som včera prečítala,alebo vám nenapíšem žiaden článok po zbytok života. Posledné je asi najpresnejšie, však ma poznáte :D.

Jo a tento článek sprevádzali akési sneak peek fotky? Ja vlastne ani neviem...pekný pátek.

With love and esteem, Berry