Sunday 2 November 2014

The Lights of those who aren't with us...

Brány boli aj napriek neskorému večeru otvorené dokorán, čo by sa za bežného dňa nestalo.Ibaže to nebol bežný deň.Bol to deň,ktorý patril len a len im. Svetlám tých, čo už tu s nami nie sú...
Na hlavnej prúdili autá bez zastavenia. Ruch pomaly sa tvoriacich kolon mi vadil. Akonáhle som však prešla dovjkrídlovou bránou všetko stíchlo. Možno to bolo vysokými kamennými múrmi a zlovestne vyzerajúcimi štíhlymi ihličnanmi, alebo to bolo možno tým miestom,ktoré malo okolo seba akúsi neviditeľnú bariéru vyskladanú zo spomienok. Každopádne vládol tam pokoj. 

A teraz k normálnemu štýlu písania nieže vás tu unudím k smrti :D Čo by som bola za Berry a čo by bol toto za blog kebyže sa nevytrepem ,,na hroby" s foťákom a najnovšie aj so statívom? Samozrejme to by mi Pán Boh musel nadeliť viacej IQ a rozumu aby som si pred týmto tripom ten foťáčik aj nabila, že...? No,ale ja som si ho nenabila..že? Ale nápad to bol dobrý, hej? Takže ma nesúďte. 


Stáli čitatelia dobre vedia o mojej...úchylke? well to nie je pekné o slovo...O mojej radosti z cintorínov.Proste milujem cintoríny.Nie keď sú tmavé tak že si ani pod nohy nevidím a sú na nich zvädnuté chryzantémy (tie sa dávajú na hroby či?)  Ale také tie nádherné,tiché s tisíckami mihotavých plamienkov a kvitnúcich (means umelých,ale let's be poetic) kvetín. Tohto roku to predsa nemohlo byť inak. Na cintorín som sa vybrala s mamkou už v piatok,pretože bolo menej ľudí. Išli sme za svetla ale vzhľadom na nekonečné kolóny a na to,že nám 15 minút meškal autobus sme na cintorín prišli za krásnej tmy. Ako prvé nás ohúrili tisíce plamienkov pod krížom, kde sa zapaľujú sviečky pre všetkých. To som vám bohužiaľ neodfotila lebo som príliš smart nato aby som si dala nabiť foťák (ešte na moju obranu bola fakt zima,takže sa aj tie 2 paličky rýchlo vybili, just to be clear). Tak sme teda postupovali ďalej a doslova sa kochali.

Počasie fakt vyšlo. Teda bola jeseň čiže treskúca zima, ale aspoň obloha bola jasná a postupne sa na nej začali objavovať hviezdy a navyše bolo krásne bezvetrie. Napriek tomu,že moje líca pochvíli nadobudli červenú farbu rovnako ako aj môj nos a počas fotenia som si necítila ruky, bola som spokojná. Na našom cintoríne je strašne veľa hrobov.Je to mestský cintorín,takže je vážne obrovský a úplne sa mi páči ako je riešení. Samé cestičky, vysoké štíhle ihličnany a také tie vintage vysoké lampy. A všade kam oko dovidelo hroby a mihotavé svetlá sviečok. Dokonca nebolo ani toľko ľudí ako minulého roku. No budúci rok definitely beriem 2 baterky a ide sa fotiť. Lebo konečne som objavila čaro fotenia nočných fotiek.



S maminou sa nám stal menší trapas, pretože sme v tej tme nevedeli nájsť náš hrob. Je totižto dosť starý a teda je dosť...hlboko...v spleti hrobov. Navyše nad neho namontovali lampu čo nás úplne zmiatlo.Tak sme sa asi hodinu a to nežartujem predierali pomedzi hroby a hľadali ho.Niežeby mi to vadilo.Zbožňujem zízať na hroby, na mená ľudí, na to aké epitafy majú na náhrobnom kameni a kedy zomreli.Vždy si vypočítam koľko rokov žili a predstavujem si aký asi mali život.Najviac ma fascinjú staré hroby.Tých však už veľmi veľa nie je pretože ich kvôli nedostatku miesta rušia. Prekvapilo ma koľko nových a hlavne detských hroboch pribudlo. Musím však morbídne povedať,že boli nádherne vyzdobené.



Tak sme sa s mamkou predierali pomedzi hroby, asi 10 krát sa v tej tme potkli alebo stúpili do niečoho čo radšej nechceme vedieť čo bolo až to mňa napokon omrzelo a rozložila som si statív do jednej uličky.Aj tak v nej nik nebol.Navyše na mňa ani nepozerali ako na dementa. A začala som fotiť. Fotiek veľa nevzniklo kvôli môjmu IQ,ale tie, ktoré vznikli sa mi vážne, osobitne a morbídne páčia a na začiatok som spokojná.



Koho by to zaujímalo nakoniec sme ten hrob chvalabohu našli :D To kvôli tej lampe sme blúdili ako blbé a nakoniec sa pobrali naspäť.Kebynebola taká zima vydržala by som tam celú noc.To tiché čaro je proste...ja neviem dokonalé.Bol tam dokonca aj pár anglicky hovoriacich ľudí, ktorí to miesto taktiež obdivovali, keďže u nich Všetkých svätých alebo Dušičky neexistujú. Práve v tej chvíli som bola strašne pyšná na to kde žijem a celkovo na ten náš cintorín. Aj keď si osobne myslím,že cintoríny na dedine sú oveľa čarovnejšie.Hlavne v zime. Neviem či som to už vravela,ale hrozne rada by som mala izbu s výhľadom na cintorín. Musí to byť krásny zážitok.


Späť k tripu. Keďže sme boli s mamkou príšerne uzimené,rozhodli sme sa zájsť do cukrárne. Mamka si dala koláč s názvom Oblížprst a ja Haboš (neviem prečo bolo to príšerne sladké,ale zjedla som to skoro celé) no a potom ešte obe latté. Napriek tomu,že sme tam sedeli cez hodinu,stále sme sa podvedome triasli.Nakoniec sme sa vybrali na zastávku. Väčšina obchodov bola krásne vyzdobená na halloweensky štýl a v meste sa to len hemžilo ľuďmi v kostýmoch. Ja som sa len modlila aby nám išiel autobus,lebo som mala pocit,že zamrznem.Potom čo sme asi 3 minúty hopsali na zastávke to prišlo.Vytúžená,vysvietená MHDčka s opitým starým mužom vnútri,ktorý básnil o tom ako stavali stanicu a aká je teraz plná teroristov.Ja neviem čo tým myslel :D 

(Táto fotka je v skutočnosti príšerná lebo ma tam vidíte. Je to kvôli lampe,ktorá bola za mnou.Chcela som ju tu však dať preto aby ste videli,čoho všetkého je fotoaparát schopný.Sledujte ako sfotil cintorín BEZ BLESKU. To svetlo na okolo pochádza len a len z lampy. Plus najviac zo všetkého milujem tie hviezdy)

Takže tento článok bol taký fotografický, už tu dlho taký nebol.Chcela som sa s vami podeliť nielen tradične z čara koncu a začiatka novembra, ale aj s nejakými tými fotografickými kúskami. Mám pre vás pripravený ešte jeden denníčkovsko-fotgraficko-outfitovský článok z prázdnin, je to spomínaná colloboration s blogerkou z blogu wittedblog.blogspot.sk a tiež aj recenziu, kozmetickú. No neviem však ako vás,ale mňa čaká príšerný týždeň asi 5 alebo 6 možno 7 testov a proste...nie ja to asi nezvládnem :D. Proste už si predstavujem piatok ako si sadnem prinútim sa zrobiť si horúcu čokoládu alebo aspoň čaj , pozriem si všetky seriály a budem čítať fangirl ♥ Ale k tomu ma ešte čaká siahodlhá cesta.

With l♥ve and esteem,Berry

8 comments:

  1. Prvá časť nebola nudná, ale keď som to dočítala tak som tak kukala, že, aha ok kto to písal? :DD
    Keď sme my boli v sobotu na hroboch, tak som len tak premýšľala, ako divne by vyzeralo keby tam som s foťákom a fotím to tam. Ty si tam bola, keď tam nikto iný už nebol? Lebo ja si fakt neviem predstaviť ako by sa na mňa pozerali keby že tam som len s obyčajným foťákom, nie to ešte aj so statívom :D.
    Aha, ok ako tak čítam ďalej bola si tam aj s maminou. Ja kebyže mamine poviem, že chcem na cintoríne aj fotiť asi sa na mňa pozerá z kade som zpadla :D. Necháp ma zle, píšem to tu všetko lebo sa mi to páči.
    Keď som na cintoríne, presne si vždy všímam priezviská, ktoré poznám, počítam roky koľko kto žil a predstavujem si tých ľudí a ich životy. Ja som sa práveže teraz pozastavila nad jedným starým hrobom o ktorý sa už nikto nestaral, pretože vyzeral naozaj staro. Dokonca na ňom neboli ani roky narodenia, asi je ešte z vtedy, keď sa ešte dátumy nebrali tak. Bolo na ňom len meno a žila 60 rokov. Inak som si tiež všimla aj nové hroby. Moja sesternica, ktorá zomrela keď mala 23 rokov má tiež (musím morbídne povedať) krásny hrob.
    Tvoje fotky sa mi tiež vážne osobitne a morbídne páčia.
    My chodíme na cintoríny aj na dediny, mamina je z dediny. Neviem, či mi príde, že majú väčšie čaro. Mne sa páči aj náš mestský, teda oba naše mestské, aj katolícky aj evanjelicky. Katolícky je o dosť väčší, ale zase je do kopca, evanjelický je pekne na rovinke to sa mi páči.
    Najprv sa mi tá posledná fotka nepáčila, no keď som sa na ňu pozerala dlhšie, našla som si aj v nej čaro, naozaj to odfotilo super, to môj foťák nevie fotiť ani za poriadneho svetla :DD.
    Ja ešte neviem čo ma cez týždeň presne čaká, akurát zajtra píšeme zo sloviny, vôbec som sa na nič neučila, takže sa tiež neskutočne teším na piatok keď to bude všetko za mnou :D. Teším sa na ďalšie články!

    ReplyDelete
  2. WAU WAU WAU WAU! Sorrky že som ti nespomenula to o jednej ráno, fakt mi to nenapadlo! :D Och ty morbiďáčka, mali sme ísť aj ku nám na hroby, vieš aký bol vysvietený... Len tie osamelé hroby na konci boli také... tmavé a opustené.
    Veľmi poeticky si to začala ty slovenská deva. Kam sa povedela? :D Nejako mi chýbajú tvoje výrazy. Tie fotky sú MEGAAAA. Mimochodom, čo povedala mamka na to, že berieš statív? Moju by asi šľahlo o zem. Srsly, na budúci rok si dokonale premyslíme Dušičky, Thanksgiving, Halloween aj všetko. Náš collab. bol skvelý, škoda že sme toho nestihli viac. No čo už, máme zážitok so zákonom :D
    Posledná fotka je NAJMEGA, ten Veľký voz je úžasný! Zaujímalo by ma, to červené na obzore, to je slnko, alebo žiara (veľko)mesta?
    - wittedblog.blogspot.sk

    ReplyDelete
  3. Zbožňujem túto časť roka, keď všetko začne byť také pokojné. Proste obdobie od dušičiek po koniec zimných prázdnin je pre mňa najkrajšie obdobie z celého roka. Také.. harmonické :D
    Tiež milujem, keď na dušičky ideme na nádherný vysvietený cintorín a máš pravdu, že dedinské cintoríny majú svoje čaro (shout uot to living in dedina!! :D).
    BTW. fotky sa ti naozaj podarili :)

    ReplyDelete
  4. Vysvietené cintoríny, najmä v tme, sa páčia aj mne, ale chcieť mať izbu s výhľadom na cintorín...to už je vážne :D Ja neznášam len to, že aj keď je v meste +30 stupňov Celzia, na cintoríne mrzne jak v ... :D Ale to ticho, aj fakt, že ľudia, ktorým sa ústa nezavrú celé dni a noci na cintoríne zmĺknu, je ... zaujímavý? Dajme tomu. Koniec koncov, fotky sa ti vydarili, sú skvelé. :D

    ReplyDelete
  5. Aj ja zbožňujem vysvietené cintoríny. Strašne sa mi to páči. A to ticho. Ale vždy mi na nich príde tak smutno a tento rok sa mi aj vydralo pár sĺz, asi po prvýkrát odkedy si to môžem pamätať (a myslím tento sviatok, inokedy keď som na cintoríne počas inej príležitosti, je to väčšinou pohreb a vtedy revem ako malá) a dosť ma to šokovalo. Možno to bolo preto, že som si deň alebo dva dni pred tým uvedomila, že ja vlastne ani neviem, ako vyzeral môj druhý dedko a že by bolo fajn, keby som videla aspoň jeho fotku, keď už jeho samotného nie.
    Pamätám si ale, ako sme kedysi chodili na cintorín a už bol napadaný sneh a to mi veľmi chýba, pretože tá zima, ktorá obohacovala tú hru svetiel a to všetko s tým, mi naozaj veľmi chýba a pýtam sa, čo sa to, kurnik stalo, že už to tak nie je?! Asi by som si mala vyčarovať umelý sneh, ale vzhľadom na to, že to nedokážem asi o tom môžem len a len snívať :D
    My u nás máme na cintoríne kopu starých hrobov a strašne sa mi páčia. Aj tie nové a "moderné" hroby sú fajn, ale tie staré majú v sebe isté čaro, ukrývajú v sebe mnohé roky a väčšie tajomstvá, aspoň tak mi to príde.
    Mať izbu s výhľadom na cintorín? Takže izba s výhľadom na budúcnosť, hovoríš? :DD
    A na záver už len dodám, že fotky sa ti skutočne vydarili! :)

    (kacenka197.blog.cz)

    ReplyDelete
  6. Mám to úplně stejně. Taky si vždycky představuju ty lidi a hlavně si čtu všechno, co je na hrobech napsané, abych dokázala ještě líp odhadnout, jaký ten člověk byl.
    Na druhou stranu je dost morbidní tohle dělat, ale dělá to snad skoro každý, ne? Když jsem byla malá, vždycky jsem hledala, kdo je na tom hřbitově "nejstarší". Obcházela jsem to několikrát, až jsem si uvědomila, že je to moje pra prababička.

    Strašně se mi líbí ty fotky, ta poslední je dokonalá, je strašně zvláštní to všechno vidět tak barevně, přestože je to v noci. Ale nepřipadá ti to trochu špatné, že fotíš hřbitov? Já nevím, neodhodlala bych se k tomu. Měla bych pocit, že ruším mrtvé. A že je probudím a prostě... Mrazilo by mě v zádech.

    A přeju hodně štěstí na všechny ty testy, snad ti to aspoň trošku pomůže. :)

    ReplyDelete
  7. Pane jo, to jsou nádherné fotografie! Mají v sobě takové jakési magické kouzlo :O :) Já na hřbitov moc ráda chodím. Vyčistím si hlavu, zavzpomínám na ty, co tu už nemohou být s námi a aspoň jim zapálím svíčku. Každopádně večer/v noci bych si tam asi netroufla jít :D Jsem docela zbabělec. Přijde mi to tam hrozně strašidelné i přes den (nebo při špatném počasí), ale krásné to být určitě musí.

    ReplyDelete
  8. Kira (dyred.blog.cz)

    Krásně jsi to napsala ten začátek, úplně jsi mi teď navodila takovou vzpomínkovou atmosféru. Na druhou stranu, když jsem pokračovala ve čtení, docela jsi mě i rozesmála :D Fotografie jsou pěkné, ty světýlka jsou kouzelná a taky působí trochu tajemně. Asi bych se bála.. A to jak jsi mluvila o těch anglicky mluvících lidech, tak to je fakt zajímavé. Spousta lidí v Česku a na Slovensku slaví ten blbej halloween a na dušičky si ani nevzpomenou, proto je hezké, že i angličané jdou zapálit svíčku :)

    Ale tak i když jste byly promrzlé, tak mi to přišlo jak fajn výlet :)

    ReplyDelete